Používame cookies, niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie webovej stránky, iné môžeme používať len s vašim súhlasom. Prečítajte si viac o využívaných Cookies.
V prvej časti seriálu „Ako postaviť zdravý dom?“ sme sa venovali materiálom a osvetleniu. V druhej časti seriálu o zdravom bývaní si zoberieme pod drobnohľad izolačné materiály a omietky. Je lepší polystyrén, minerálna vlna, alebo drevovláknité dosky? Dokážete si vybrať správnu izoláciu?
Dôležitý je materiál, z ktorého je izolácia vyrobená. Pri výbere materiálu musíte myslieť na to, akú časť domu zatepľujete. Jednou zo základných vlastností tepelno-izolačných materiálov je difúzny odpor a malá schopnosť vodiť teplo. Túto schopnosť popisujeme prostredníctvom súčiniteľu tepelnej vodivosti λ (lambda). Čím je hodnota nižšia, tým sú tepelno-izolačné vlastnosti materiálu lepšie.
Penové izolačné materiály sú charakteristické zvláštnou štruktúrou. Vzduch je v nich uzatvorený v malých komôrkach, v ktorých takmer nedochádza k prenosu tepla prostredníctvom prúdenia vzduchu. Tieto izolačné materiály sa vďaka tomu stali veľmi obľúbeným zatepľovacím materiálom, aj vzhľadom na cenu.
Nevýhodou penového polystyrénu je, že vyššiu teplotu znáša len obmedzene, čo je problémom najmä v prípade, že sa pri zatepľovaní fasády použije tmavšia farba. Priaznivá cena predurčila penový polystyrén k tomu, aby sa stal najčastejšie používaným tepelnoizolačným materiálom na našom trhu. Jeho výhodou je ľahká opracovateľnosť a nízka hmotnosť, preto je manipulácia s ním celkom jednoduchá. Novším typom penového polystyrénu je ,,šedý polystyrén“, ktorý má zhruba o 20-25% lepšie izolačné účinky ako bežný polystyrén. Tento typ polystyrénu s prídavkom grafitu je na druhú stranu o niečo drahší a je nutné ho inštalovať v tieni, pretože hrozí riziko popraskania fasády vplyvom tepelnej rozťažnosti.
Za extrudovaný polystyrén si oproti penovému o niečo priplatíte, ponúkne vám však lepšie vlastnosti. Nehrozí u neho napríklad riziko nasiakavosti, pretože má uzavreté póry. Vďaka tomu ho možno bez obáv použiť pre izoláciu sokla a ďalších miest, kde je dlhodobo schopný odolávať styku s vodou. Extrudovaný polystyrén má veľmi dlhú životnosť.
Jedným z novších izolačných materiálov je penové sklo. Medzi kladné stránky môžeme zaradiť parotesnosť, nasiakavosť, nehorľavosť a veľkú tlakovú únosnosť, čo prispieva k jeho využívaniu napr. pre izoláciu základov či plochých striech. Ďalším plusom penového skla je jeho ekologický pôvod – vyrába sa z mletého, často recyklovaného skla, ktoré sa napeňuje pomocou oxidu uhličitého. K výhodám penového skla je nutné uviesť, že ide o materiál s dlhou životnosťou a odolnosťou voči organickým rozpúšťadlám. V minulosti zákazníkov odradil tento zaujímavý ekologický materiál najmä vyššou cenou. Dnes sa však už vyrába aj u nás a jeho výroba nie je taká drahá.
Je to stáročiami overený izolačný materiál, ktorý sa vo svetle environmentálnych trendov začína uplatňovať aj v modernom stavebníctve. Predstavuje zaujímavú možnosť nielen pre ekologicky zameraných stavebníkov. Z ovčej vlny možno vyrobiť kvalitný izolačný materiál, ktorý ponúka nové možnosti v konštrukciách drevostavieb. Ovčia vlna má tiež schopnosti absorbovať škodlivé látky zo vzduchu. Na stavebné účely ovčiu vlnu predurčujú hlavne jej technické vlastnosti. V konštrukcii vytvára paropriepustnú vrstvu, ktorá zároveň dostatočne tepelne izoluje. Viaže aj vzdušnú vlhkosť a nestráca pritom tepelno-izolačné schopnosti.
V súčasnosti máme k dispozícii veľa možností, ako a s čím omietnuť vnútorné priestory našej domácnosti. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky najrôznejších materiálov i spracovateľských technológií. Musíme však mať na pamäti, že nie všetko pasuje do konkrétnych priestorov v konkrétnej situácii. Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať najmä úprave povrchov starších objektov. Ak nie sme si istí, akú omietku použiť, potrebné informácie získame napríklad priamo v predajniach stavebnín. Predstavu si môžeme dotvoriť preštudovaním názorov na internetových fórach, kde sa o skúsenosti navzájom delia domáci majstri. Vyhneme sa tak problémom s nesprávne zvoleným omietkovým materiálom. Odmenou za úsilie nám bude radosť z útulných, funkčných a estetických interiérov. Bez práce nie sú koláče, v našom prípade kvalitná omietka.
Omietky môžeme rozdeliť do rôznych podskupín podľa:
Má veľmi jemnú štruktúru povrchu, preto ju môžeme použiť aj na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Pôsobí príjemne, navyše je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať. Fajčiari si však musia dať pozor – sadrová omietka absorbuje cigaretový dym, čím natrvalo zosivie a zapácha po dyme.
Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety, čo ju predurčuje byť jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri. Do štukovej omietky môžeme pridať aj sadru, čím vznikne veľmi jemná omietka.
Priaznivci alternatívneho bývania čoraz častejšie siahajú po omietkovom materiáli, ktorý poznali už naši predkovia. Tradičná hlinená omietka má viacero zaujímavých vlastností. Napríklad nie je agresívna k pokožke, pretože netvrdne chemickou reakciou, ale schnutím. Je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť. Je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať a znáša sa takmer so všetkými stavebnými materiálmi.
Skúsení odborníci zo spoločnosti D O A S, a.s. používajú na projektoch prevažne sadrové omietky, ktoré ukazujú najlepšiu rovinatosť povrchu pri zapnutom umelom osvetlení a zároveň absorbujú prebytočnú vlhkosť z interiéru.