Harmónia prírody je často potláčaná prejavmi ľudskej činnosti. V poslednom desaťročí sa tejto téme venujú takmer všetky odvetvia bez výnimky. Súčasťou tejto témy je aj pojem ,,zelená infraštruktúra“, teda prepojenie jednotlivých plôch zelene na úrovni miest, obcí a vo voľnej krajine. Pre rozvoj miest aj obytných zón je dôležitý rešpekt zo strany ľudskej činnosti k prírode, preto efektívne budovanie zelenej infraštruktúry podľa platných noriem je pri realizácii nových mestských častí smerodajné. Ako definuje zelenú infraštruktúru Európska komisia, čo presadzuje Európska únia v Strategickom pláne biodiverzity 2030 a ako môžu súčasní investori a stavebné firmy dopomôcť k zlepšeniu aktuálneho stavu zelenej infraštruktúry na Slovensku?
Zelená infraštruktúra podľa slov Európskej komisie
Európska komisia sa aktívne zaujíma o problematiku zelenej infraštruktúry. Definuje ju ako sieť chránených území, ktoré sú vylepšené tak, aby sa v čo najväčšej miere zachovala biodiverzita. Strategicky naplánovaná sieť je aplikovateľná ako v meste, tak aj na vidieku. Ako presný príklad Európska komisia uvádza infraštruktúru s vodnými sladkovodnými tokmi, migračné kanály rýb, vysokohodnotnú poľnohospodársku pôdu, parky, lesy a tiež oblasti, kde sa zadržiava voda. Zásahy sa realizujú na rôznych úrovniach – lokálnej, v celom meste, ale aj na regionálnej a nadregionálnej. [1]